Rómovia v Českej republike

Mnohí odborníci sa domnievajú, že Rómovia, ktorí tvoria asi 0,3 % českej populácie, pochádzajú z Indie. Stále však nie je isté, ako sa v 15. ^storočí dostali do strednej Európy. Hneď ako prišli, boli vnímaní ako „iní“ a boli odrezaní od zvyšku spoločnosti, najmä pre ich odlišné zvyky, oblečenie a nomádsky spôsob života. Od svojho príchodu sú v strednej Európe prenasledovaní a diskriminovaní.

Mnoho ľudí v Českej republike je voči Rómom neuveriteľne nedôverčivých, pretože sú často zapojení do drobných trestných činov, ako sú krádeže, a navyše sú často vnímaní ako neochotní pracovať na živobytie. Je to aj tak, že mnohí Rómovia žijúci v Českej republike nie sú náležite vzdelaní a mnohí nedokážu absolvovať ani povinnú školskú dochádzku. Je nesprávne uvaliť stereotyp na celú rasu, ale väčšina Čechov opakovane počula príbehy o Rómoch páchajúcich zločin. Samozrejme, niektorí Rómovia pracujú, ale väčšinou obsadzujú nekvalifikované a slabo platené miesta.

Prenasledovanie Rómov

V novodobej histórii sa prenasledovanie Rómov začalo v roku 1927, keď bol prijatý zákon o potulných Cigánoch. Tento zákon znamenal, že museli požiadať o povolenie na prenocovanie a tiež museli požiadať o identifikáciu. Najtemnejšia hodina pre Rómov však prišla počas druhej svetovej vojny, keď ich nacisti prinútili pracovať v pracovných táboroch. Tie neskôr nahradili koncentračné tábory v Letoch u Písku v Čechách a Hodoníne u Kunštátu na Morave, v ktorých mnohí Rómovia zomreli na podvýživu, choroby či brutalitu. Mnohí boli transportovaní aj do nacistických táborov smrti. Po vojne zostalo len asi 300 českých Rómov, z pred vojnou asi 6500 obyvateľov. To, že sa o tom po skončení vojny prakticky nehovorilo, sa často považuje za hanbu českého národa.

Komunistická prevýchova

Komunisti sa pokúšali integrovať Rómov do väčšinovej spoločnosti, aj keď spôsob ich „vzdelávania“ bol zjavne s veľkým zaujatím voči komunistickej ideológii. To znamená, že ich tradície a jazyk boli potlačené a boli povzbudzovaní, aby prestali žiť svoj nomádsky životný štýl. Ich tradičné zamestnania, ako sú tkáči, hudobníci a kováči, im boli odobraté a namiesto toho boli nútení pracovať ako robotníci a zároveň boli presťahovaní z vidieckych krajín do veľkých miest. Počas komunistického režimu boli Rómovia čiastočne integrovaní do spoločnosti, aj keď nechceli – boli dokonca nútení chodiť do školy a zapájať sa do komunity ako celku.

Postkomunistické výzvy

Po páde komunizmu zostali Rómovia bez podpory v spoločnosti a bez nikoho, kto by bojoval za ich vec. To viedlo k tomu, že rómskym deťom bol často odmietnutý vstup do mnohých bežných škôl a zamestnávatelia boli veľmi neochotní dovoliť Rómom pracovať pre nich.

Nezamestnanosť Rómov sa dnes pohybuje okolo 70 % a prevažná väčšina českých občanov ich vníma ako opilcov a zlodejov. Často sú vystavení násilným útokom len preto, že sú Rómovia. V súčasnosti sa stáva, že mnohí Rómovia opúšťajú krajinu a smerujú do Kanady alebo západnej Európy, aby začali nové životy.

Ľudské práva a Rómovia

V roku 1998 bol v Ústí nad Labem postavený múr, ktorý mal oddeliť rómske obyvateľstvo mesta od zvyšku obyvateľov, čo vyvolalo v krajine ako celku veľké rozpaky. Skupiny pre ľudské práva to tvrdo kritizovali a múr bol po krátkom čase zbúraný, no tieto skupiny pre ľudské práva stále tvrdia, že pokiaľ ide o práva Rómov, je potrebné urobiť ešte veľa práce.

Neonacistické skupiny tiež viac ako kedykoľvek predtým útočia na členov rómskej komunity, a to v Českej republike aj na susednom Slovensku. Mnohí pochybujú aj o tom, či polícia a súdy berú tento problém vážne. Rómska podporná skupina s názvom „Dženo“ v správe uviedla, že rómsky jazyk a kultúra dostávajú podporu, ktorú potrebujú. V posledných rokoch však došlo k poklesu kvality bývania a pracovných podmienok. Konštatovalo tiež, že extrémizmus sa alarmujúco zvýšil.