Prekonanie jazykovej bariéry

Hoci si mnohí myslia opak, jazyková bariéra v Českej republike nie je o nič väčšia ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine – v skutočnosti sa vo väčšine českých miest dorozumiete ľahšie ako v Španielsku či Taliansku. Keď v roku 1989 padla železná opona, v krajine nebolo veľa anglicky hovoriacich ľudí, ale to už neplatí. Väčšina českých pracovníkov v cestovnom ruchu hovorí po anglicky, rovnako ako takmer všetci mladší Česi.

Ako každá neanglická krajina však nie každý vie po anglicky, čo môže viesť k problémom s komunikáciou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa to stane pri stretnutí s niekým starším ako 40 rokov, ktorý pracuje ako úradník alebo v zákazníckom servise. Nečakajte, že vám ľudia budú rozumieť, a ak nie, vymyslite iné spôsoby, ako vyjadriť svoj názor. Napríklad, ak si kupujete lístok na vlak, jednoducho si napíšte destináciu, kam chcete ísť, a čas na kúsok papiera. Tiež, ak náhodou hovoríte po nemecky, mohlo by to byť užitočné, najmä na juhu, pretože je tu veľa rakúskych turistov.

V Prahe je ľahké sa dohovoriť anglicky alebo nemecky, alebo si staršie generácie ešte pamätajú ruštinu z čias, keď sa ju učili povinne. S úprimným „Dobrým dňom“ však nič nepokazíte.[doh-bree den] (“Ahoj!”). Ak chcete povedať „ďakujem“, povedzte „děkuji“[dyeh-koo-yi] .

slovanský jazyk

Čeština je súčasťou slovanských jazykov, a preto úzko súvisí s jazykmi Slovenska, Poľska a iných krajín. Najťažšia vec na akomkoľvek slovanskom jazyku je zvyčajne výslovnosť slov. V skutočnosti sú niekedy také ťažké vysloviť, že prví kresťanskí misionári, menom Cyril a Metod, prišli do východnej Európy. Vymysleli úplne novú abecedu, ktorá zahŕňala rôzne slovanské zvuky. Toto sa nazýva azbuka a stále sa používa v krajinách ako Srbsko a Rusko.

Rímska abeceda

Česká republika už nepoužíva cyriliku a namiesto toho používa rímsku abecedu – rovnakú abecedu, akú používa väčšina sveta. Stále však existuje veľa diakritiky – značiek nad slovami a písmenami – a tie vedú k množstvu rôznych zvukov. Ostrý prízvuk (á, é, í, ó, ú, ý) znamená, že sa zdržíte na tej samohláske; neoznačuje prízvuk, ktorý namiesto toho padá na prvú slabiku. Písmeno c vždy znie ako „ts“ (ako v prípade „mačky“). Malý prízvuk (háček) nad č, š alebo ž spôsobuje, že to znie ako „ch“, „sh“ alebo „zh“ (ako vo voľnom čase). Malý prízvuk nad ě spôsobuje, že to znie ako “yeh.”

Písmeno Ř

Čeština má jeden zvuk, ktorý sa nenachádza v žiadnom inom jazyku na svete, a ten je reprezentovaný písmenom ř (ako v „Dokořán“). Tento zvuk je ako kríženec medzi „zh“ a valcovaným „r“. Ďalšie potenciálne problematické písmeno je ň, ktoré sa v kaňone vyslovuje ako „ny“. Často je ťažké ich vypracovať, takže pre cudzincov je prijateľné jednoducho ich nahradiť zvukmi „r“ alebo „n“.