Vyšehrad

Pevnosť Vyšehrad je ideálnym popoludňajším útekom od ľudského preťaženia centra mesta: na jej cintoríne sa ukrývajú pozostatky českej umeleckej elity; hradby poskytujú nádherný výhľad na rieku; a pod pevnosťou je niekoľko zaujímavých príkladov českej kubistickej architektúry.

Vyšehrad vznikol niekedy v 10. storočí, nepochybne neskôr ako Pražský hrad , a po stáročia zostal aj v podriadenom postavení Pražskému hradu. Platí to snáď okrem rokov 1061-1092, kedy bol Vyšehrad sídlom Vratislava II., pôvodne kniežaťa, neskôr prvého českého kráľa, ktorý dal hrad prestavať a vymurovať a zriadil tu kostolnú kaplnku. Jeho význam potom upadol. Neskôr dal Karol IV. Vyšehrad zrekonštruovať a zmeniť na kamennú pevnosť v súvislosti s novovybudovaným opevnením celej Prahy. Život hradu však, podobne ako inde v Čechách, negatívne ovplyvnilo husitské obdobie, kedy bol obliehaný, vyplienený a čiastočne zbúraný. V roku 1650 boli v súvislosti s opevňovaním celej Prahy opäť postavené nové murované barokové hradby podľa plánov talianskych architektov. Hrad slúžil opäť ako pevnosť až do roku 1911, kedy bola pevnosť zrušená. V roku 1883 bol pripojený k Prahe ako okres VI. Vyšehrad je pozoruhodným miestom už len pre svoju povesť najstaršieho sídla českých kniežat, Libuše a prvých členov Přemyslovho rodu a preto, že sú tu pochované významné osobnosti národa.

Vyšehradský cintorín

Na Vyšehradskom cintoríne a v hrobke Slavín je pochovaných viac ako 600 významných osobností českej histórie.

Vyšehradské kazematy

Kazematy z roku 1742 sú úzke, tehly lemované, 2 m vysoké podzemné chodby, ktoré vedú do obrovského priestoru s rozlohou 330 m2, ktorý slúžil ako zhromaždisko pre vojakov.

Pohyb po Vyšehrade

Vyšehrad je ľahko a rýchlo dostupný z centra mesta metrom C na stanicu Vyšehrad. Odtiaľ je to k hlavnej bráne Vyšehradu asi 10 minút chôdze.