Správa a štruktúra hlavného mesta Prahy
Magistrát hlavného mesta Prahy je miestnym a krajským úradom hlavného mesta Prahy. Zákon vymedzuje pôsobnosť hlavného mesta Prahy a vyhláška mesta o štatúte hlavného mesta Prahy. Činnosť a organizačnú štruktúru magistrátu upravujú pravidlá vydané uznesením mestského zastupiteľstva. Obec plní úlohy uložené miestnym úradom alebo mestským zastupiteľstvom a vykonáva prenesenú štátnu pôsobnosť hlavného mesta. Niektoré samostatné a prenesené právomoci mesta Prahy sú prenesené štatútom mesta na mestské časti. Obec má pri výkone prenesenej pôsobnosti prednosť pred mestskými časťami, upravuje výkon ich pôsobnosti a preskúmava ich rozhodnutia. Pražský magistrát zamestnáva okolo 1800 ľudí.
Obec pôsobí v mnohých budovách na rôznych miestach v Prahe a jej sídlom je Novomestská radnica na Marienplatz v Starom Meste. Druhou významnou budovou je Škodový palác na Jungmannovej ulici v Novom Meste, prenajatý magistrátu.
V menej kvalitných médiách a niekedy aj hovorovo sa obec nesprávne označuje ako Zastupiteľstvo hlavného mesta Prahy alebo iné volené orgány mesta (napr. Rada hlavného mesta Prahy), aby sa odlíšila od mestských častí.
Postavenie Prahy v Českej republike
Praha je hlavným mestom Českej republiky a ako taká je aj pravidelným sídlom jej ústredných orgánov. Navyše od 24. novembra 1990 je v podstate znovuštatutárnym mestom, no zároveň má osobitné postavenie obcí a krajov. Na Prahu sa nevzťahuje zákon o obciach (č. 128/2000 Z. z.) a zákon o krajoch (č. 129/2000 Z. z.). Platí však osobitný zákon o hlavnom meste Prahy (č. 131/2000 Zb.). Tento zákon sa odvoláva na jeho štatút, ale samotná Praha nie je zaradená medzi štatutárne mestá. Praha vydáva pre svoje územie vlastné zákony, vyhlášky a nariadenia, ktoré sú publikované v Zbierke zákonov hl. V Prahe sa nachádza aj sídlo správnej inštitúcie Stredného kraja.
Katastrálne oddelenie
Katastrálne územie hlavného mesta Prahy
Do roku 1949 boli správne obvody okrem roku 1947 zložené z jedného alebo viacerých celých katastrálnych jednotiek, bývalých dedín alebo miest. Od roku 1949 došlo k zásadnej zmene v administratívnej štruktúre. Odvtedy sú hranice mnohých mestských častí, správnych obvodov a mestských častí nezávislé od hraníc katastrálnych území. Niektoré katastrálne územia sú tak rozdelené do niekoľkých správnych a samosprávnych mestských častí. Katastrálne územia (napríklad Vinohrady a Smíchov) sú stále aktuálne najmä pre evidenciu pozemkov a nehnuteľností a označovanie stavieb. Praha je zložená zo 112 katastrálnych území rôznej veľkosti, charakteru a významu.
Významné okresy
Centrum mesta: Staré Mesto, Nové Mesto, Josefov, Malá Strana, Pražský hrad, Vyšehrad
Veľké štvrte blízko centra mesta: Smíchov, Vinohrady, Nusle, Vršovice, Žižkov, Karlín, Libeň, Vysočany, Holešovice, Bubeneč, Dejvice, Braník
Regionálna divízia
V roku 1960 bolo zriadených desať okresov, ktoré sa rozšírili o novopričlenené obce a platili krajine podľa zákona o územnom členení. Tieto okresy boli pôvodne správnymi a samosprávnymi okresmi. Obyvatelia väčšiny okresov boli priamo podriadení okresnému národnému výboru (neskôr okresnému úradu). V neskôr spojených obciach však zostali ako medzičlánok miestnych, národných výborov (miestne úrady), ktoré tiež spadajú do pôsobnosti príslušného okresu. Od roku 1990 však tieto okresy nie sú samosprávnymi okresnými celkami a od roku 2001 nemajú ani územno-správne obvody. Dnes sa podľa nich organizujú práve súdy, pošty či rôzne administratívne spoločnosti.
Zoznam desiatich okresov podľa zákona č. 36/1960 Zb. Každý okres má svoju mestskú časť, ktorá teraz tvorí územie okresu:
Praha 1: Praha 1
Praha 2: Praha 2
Praha 3: Praha 3
Praha 4: Praha 4, Praha-Kunratice, Praha 11, Praha-Újezd, Praha-Šeberov, Praha 12, Praha-Libuš
Praha 5: Praha 5, Praha-Slivenec, Praha 13, Praha-Řeporyje, Praha 16, Praha-Velká Chuchle, Praha-Lochkov, Praha-Lipence, Praha-Zbraslav, Praha-Zličín
Praha 6: Praha 6, Praha-Lysolaje, Praha-Nebušice, Praha-Přední Kopanina, Praha 17, Praha-Suchdol
Praha 7: Praha 7, Praha-Troja
Praha 8: Praha 8, Praha-Březiněves, Praha-Dolní Chabry, Praha-Ďáblice
Praha 9: Praha 9, Praha 14, Praha-Dolní Počernice, Praha 18, Praha 19, Praha-Vinoř, Praha-Satalice, Praha-Čakovice, Praha 20, Praha 21, Praha-Klánovice, Praha-Koloděje, Praha-Běchovice
Praha 10: Praha 10, Praha-Křeslice, Praha 15, Praha-Dolní Měcholupy, Praha-Štěrboholy, Praha-Petrovice, Praha-Dubeč, Praha 22, Praha-Královice, Praha-Nedvězí, Praha-Kolovraty, Praha-Benice
Správny a samosprávny odbor
Praha má 57 samosprávnych krajov mestské časti riadené voleným VÚC a zastupiteľstvom, starostom a obvodným úradom. Od vzniku mestských častí bola orgánom niektorých mestských častí zverená časť právomocí vlády, a to aj pre iné mestské časti.
Od 1. júla 2001 je tento stupeň pôsobnosti rozdelený do 22 správnych obvodov v celej Prahe. Ak je v mapách alebo texte spojenom s Prahou odkaz na „správny obvod“, najčastejšie sa ním rozumie správny obvod týchto právomocí a úrovní. Od 1. januára 2002 je názov týchto 22 mestských častí slovom Praha s príslušným číslom a rovnaký názov sa používa aj pre správny obvod jej rozšírenej pôsobnosti. Niektoré z týchto 22 mestských častí majú tieto právomoci len pre svoje územie; iní majú tieto právomoci aj pre iné mestské časti.
Územie väčšiny z 22 správnych obvodov (všetky okrem Prahy 1-3) však nie je totožné s územnými obvodmi podľa zákona o územnom členení, ktoré existovali pôvodne (pred rokom 1990), ako aj správnymi obvodmi a mali vlastný zbor (ONV). Vláda a poslanci opakovane prichádzajú s návrhmi na zrušenie starého členenia.
